Lemy

Vcera som sa snazila vyhnut oblievacke a moj priatel mi vysiel v ustrety. Uniesol ma z domu uz rano, aby som sa vyhla vode a zobral ma k Sirave, aby mi za tou vodou nebolo az tak smutno. Prekvapilo ma, kolko ludi bolo na prechadzke pri vode, ale bol by to asi az hriech premarnit taky krasny den doma. Boli sme na Primestskej, na Luci. Hladinu som si radsej ani nevsimala, voda bola spinava a par metrov od brehu som zbadala plavat pneumatiku. Radsej som sa jej otocila chrbtom, lebo by ma este napadlo vliezt do tej ladovej vody a vytiahnut ju. Raz som uz kvoli umelohmotnej flaske vliezla do Morskeho oka. Kto zije na Zempline vie, ze ani v lete, tam nie je bohvieako tepla voda. Ved som si to aj odlezala. Takze som tu hrozu radsej zatial ignorovala. Nasli sme si lavicku, pritulili sa a pozorovali male jemne puciky na stromoch. Priroda aj tento rok este vyhrala. A teraz cakam na tie moje fialky. Poznam sad, kde je ich plno. Ked som bola mala, natrhala som si z nich vzdy dve kyticky, jednu pre mamu a jednu do skoly na katedru. Teraz z nich uz netrham. Prejdem sa, nadycham sa vone a nesiem si ju domov. Fialky necham pre deti, aby ich mohli odniest svojej mame.