Lemy

...stojím pred podnikom, sledujem páriky aj samotárov ako vchádzaju a vychádzaju. Meškáš len krátko, ale začína pršať a ja sa nemám kam skryť. Dáždnik som ako vždy zabudla doma a dnu sa mi samej nechce.
Po chvíľke ťa vidím prichádzať. Nervózne žmolím papierik, tak si radšej rýchlo schovám ruky do vrecák. Ideme spolu dnu a ja zaháňam spomienky. Ale je to tažke, vedieš ma na naše obľúbené miesto.
"Si krásna." - počujem z tvojích úst a ja vzrastajúcu paniku skrývam do tichého "Ďakujem". "O čom si chcel so mnou hovoriť?" - spýtam sa tak naoko ľahostajne, ako len dokážem.
"Chýbala si mi"
Niiiiiiieee, nehovor mi to. Prosím v duchu a snažím sa nemyslieť na tie dni, mesiace, na všetok ten čas, ked som čakala a dúfala, že mi to povieš. Ďalej už nevnímam, čo hovoríš. Počujem len útržky "Prepáč", "nemohol som", "je to ťažké" "potrebujem ťa".
Ticho sedím a ty začínaš strácať svoju istotu.
Ani netušíš, že ja som si už vybrala. Ale zatiaľ nemám odvahu povedať ti, ako som sa rozhodla...