Lemy

"Pozri sa na nu!"

"Na koho?" spytal sa Rado.

"No predsa na Martinu." a rukou drziacou pohar vina ukazal na dievca pri bare.

"Co je s nou?"

"Nic. Myslis, ze je stastna?"

"Vyzera tak."

"Nie je, pretoze ma miluje, preto nie je stastna:"

"A to vies odkial?"

"Viem."

"A ty?Mas ju rad?"

"Nie, nestoji mi za to...  zas sa vesia po nejakom chlapikovi"

***************************************************************************************************************************

Postavala pri bare a premyslala, ako sa odtial  co najskor dostat. Nebolo to take jednoduche. Slubila, ze pocka na Tanu. A tak cakala a popritom sa snazila tvarit co najveselsie. Lenze v jednom momente ho zazrela. Pohlad jej na tu chvilu stvrdol, kym stihla odvratit hlavu. "Co mi to vtedy povedal, ked sme si dali prvy bozk? Ze aj tak nikdy nebudem stastna. Mal pravdu." V tom ju niekto zozadu potahal za vlasy. "Peter, boze aka som rada, ze ta vidim. Kedy si sa vratil?"

"To je jedno. Radsej mi povedz, ako sa mas."

"Chces pocut pravdu, alebo co hovorim stale?"

"Pravdu predsa."

"Nie som velmi stastna." a pohlad jej mimovolne sklzol k tvari, ktorej patrili tie pre nu tak krute oci.Vsimol si ten pohlad a aj ked to bolo takmer neuveritelne, hned pochopil. Bol jej predsa najlepsim priatelom a spriaznenou dusou od detstva.

"Pod nech ta objimem."

"Dakujem." a este tuhsie mu opatovala objatie.